Toto RFC bolo vypracované v roku 1996, keď bolo internetovým operátorom jasné, že priestor adries IPv4 pozostávajúci zo 4 294, 967, 296 jedinečných adries nestačí na adresovať každý jeden počítač na svete.
Prečo existovalo RFC v roku 1918?
RFC 1918 bolo použité na vytvorenie štandardov, podľa ktorých sieťové zariadenia prideľujú IP adresy v súkromnej sieti. Súkromná sieť môže používať jednu verejnú IP adresu. RFC si vyhradzuje nasledujúce rozsahy adries IP, ktoré nemožno smerovať na internete: 10.0.
Ktorá sada je správny rozsah adries 1918?
RFC 1918 definuje nasledujúce rozsahy adries ako súkromné, 10.0. 0,0/8 (adresy 10.0. 0.0 až 10.255.
Aké sú 3 rozsahy súkromných adries IP?
Úrad IANA (Internet Assigned Numbers Authority) vyhradil nasledujúce tri bloky priestoru IP adries pre súkromné internety:
- 10,0. 0,0 - 10,255. 255,255 (10,0. 0,0/8 predpona)
- 172,16. 0,0 - 172,31. 255,255 (172,16. 0,0/12 prefix)
- 192,168. 0,0 - 192,168. 255,255 (192,168. 0,0/16 prefix)
Koľko adries IPv4 existuje?
Existuje len asi 4,3 miliardy možných adries IPv4, o ktorých inžinieri predpokladali, že v 90. rokoch bude viac než dosť. S IPv6 existuje približne 340 biliónov biliónov biliónov kombinácií – konkrétne: 340, 282, 366, 920, 938, 463, 463, 374, 607, 431, 768, 211, 456.
