Keď je priezvisko (vlastné podstatné meno) v množnom čísle, takmer vždy jednoducho pridáme „s.“Ideme teda navštíviť Smithovcov, Kennedyovcov, Grayovcov, atď. Keď sa priezvisko končí na s, x, ch, sh alebo z, množné číslo tvoríme pridaním -es, ako v prípade Marches, Joneses, Maddoxes, Bushes, Rodriguezes.
Kedy treba použiť vlastné podstatné meno?
Vlastné meno je špecifické (t. j. nie druhové) meno pre konkrétnu osobu, miesto alebo vec. Vlastné podstatné mená sú v v angličtine vždy s veľkým začiatočným písmenom, bez ohľadu na to, kam vo vete patria. Pretože podstatné mená vybavujú konkrétnym menom, niekedy sa im hovorí aj vlastné mená.
Ako zistíte, či ide o vlastné podstatné meno?
Definícia vlastného podstatného mena je: „ konkrétna osoba, miesto alebo vec namiesto všeobecného“Je to presné a špeciálne meno pre akékoľvek podstatné meno.“Vlastné podstatné meno sa zvyčajne chápe ako podstatné meno, ktoré má veľké začiatočné písmeno, bez ohľadu na to, kde sa nachádza vo vete. Vlastné podstatné mená sú takmer vždy podstatné mená v jednotnom čísle.
Ako sa robí interpunkcia správneho mena?
Názvy sú v množnom čísle ako bežné slová. Pridajte -es pre mená končiace na "s" alebo "z" a pridajte -s pre všetko ostatné Keď uvádzate privlastňovacie meno, ak existuje viac ako jeden vlastník, pridajte apostrof do množného čísla; ak existuje jeden vlastník, pridajte 's k jednotnému čísla (auto Smithovcov vs. Smithovo auto).
Aké sú pravidlá pri množení podstatných mien?
Množné číslo Podstatné mená: Pravidlá a príklady
- Ak chcete, aby sa bežné podstatné mená množili, pridajte na koniec -s. …
- Ak sa podstatné meno v jednotnom čísle končí na -s, -ss, -sh, -ch, -x alebo -z, pridajte na koniec ‑es, aby bolo množné. …
- V niektorých prípadoch podstatné mená v jednotnom čísle končiace na -s alebo -z vyžadujú, aby ste pred pridaním -es na množné číslo zdvojnásobili -s alebo -z.
