To, ako sa odlišujeme, z nás robí individuality. Zdá sa, že v triede s malým alebo žiadne diferencované vyučovanie sú stredobodom záujmu iba podobnosti študentov. V diferencovanej triede sa uznávajú spoločné znaky a stavajú sa na nich a rozdiely medzi študentmi sa stávajú dôležitými prvkami aj vo vyučovaní a učení.
Čo sa nepovažuje za diferencované vyučovanie?
5 Nepríklady diferencovanej výučby
Pridelenie „pokročilých“študentov na vyučovanie „bojujúcich“študentov. Nedávať „pokročilým“študentom žiadne domáce úlohy. Zoskupovanie študentov do rôznych tried na základe ich schopností Prepúšťanie pokročilých študentov z triedy skôr alebo im dáva viac voľného času na hru.
Čo je zlé na rozlišovaní?
V čom je problém? Problém je v tom, že diferenciácia je zle pochopená. Tento nedostatok porozumenia sa odráža v kritike, ktorá to opisuje ako „utlmenie“tým, že „požiadajte rôznych študentov, aby dokončili rôzne aktivity v tej istej triede“.
Aké sú štyri typy diferenciácie?
Podľa Tomlinsona môžu učitelia rozlišovať výučbu štyrmi spôsobmi: 1) obsahom, 2) procesom, 3) produktom a 4) vzdelávacím prostredím.
Aká je diferenciácia vo vzdelávaní Carol Ann Tomlinson?
Tomlinson: Diferenciácia je inštruktážny prístup, ktorý pomáha učiteľom pri vyučovaní s ohľadom na jednotlivcov, ako aj na obsah Diferenciácia skutočne znamená snažiť sa zabezpečiť, aby vyučovanie a učenie fungovali v celom rozsahu študentov, čo by skutočne malo byť naším cieľom ako učiteľov.
