Gravitačná interakcia antihmoty s hmotou alebo antihmotou nebola fyzikmi presvedčivo pozorovaná … Väčšina metód na vytvorenie antihmoty (konkrétne antivodík antivodík) je antihmotou náprotivkom vodíka. Zatiaľ čo spoločný atóm vodíka sa skladá z elektrónu a protónu, atóm antivodíka sa skladá z pozitrónu a antiprotónu … Antivodík sa vyrába umelo v urýchľovačoch častíc. https://en.wikipedia.org › wiki › Antihydrogen
Antivodík – Wikipedia
) majú za následok vysokoenergetické častice a atómy s vysokou kinetickou energiou, ktoré sú nevhodné na štúdium súvisiace s gravitáciou.
Mohla by antihmota spadnúť?
Ale v týchto teóriách antihmota vždy klesá o niečo rýchlejšie ako hmota; antihmota nikdy nespadne. Je to preto, že jediná sila, ktorá by s hmotou a antihmotou zaobchádzala odlišne, by bola vektorová sila (sprostredkovaná hypotetickým gravivektorovým bozónom).
Čo pojme antihmotu?
Antihmota vo forme nabitých častíc môže byť obsiahnutá kombináciou elektrických a magnetických polí v zariadení zvanom Penningova pasca. Toto zariadenie však nemôže obsahovať antihmotu, ktorá pozostáva z nenabitých častíc, na ktoré sa používajú atómové pasce.
Dokážete ovládať antihmotu?
Na štúdium antihmoty potrebujete aby ste zabránili jej anihilácii s hmotou Vedci vytvorili spôsoby, ako to urobiť. Nabité častice antihmoty, ako sú pozitróny a antiprotóny, môžu byť zachytené v zariadeniach nazývaných Penning pasce. … Pretože tieto častice nemajú žiadny náboj, nemôžu byť obmedzené elektrickými poľami.
Čo by sa stalo, keby sa antihmota dotkla zeme?
Kedykoľvek sa antihmota stretne s hmotou (za predpokladu, že ich častice sú rovnakého typu), potom nastane anihilácia a uvoľní sa energia V tomto prípade by kus zeme s hmotnosťou 1 kg byť zničené spolu s meteoritom. Uvoľnila by sa energia vo forme gama žiarenia (pravdepodobne).
