Pseudepigrapha vo všeobecnosti pochádzajú z Druhého chrámu a raného kresťanského obdobia, približne 200 pred Kr. do roku 200 n. l. Hoci samotný výraz pochádza z gréckeho významu „nepravdivo pripisovaný“, funkcia pseudopigrafických textov je zložitejšia, než čo by v modernej spoločnosti bolo jednoducho falzifikátom.
Odkiaľ pochádza pseudepigrapha?
Pseudepigrapha pochádza z gréckeho podstatného mena označujúce spisy s falošným nápisom alebo menom; v modernom dialógu okolo raného kresťanstva a judaizmu sa však začali označovať nekanonické spisy (t. j. Testament of Job, 1. Enoch, List Aristeas) podľa protestantského biblického kánonu.
Je pseudepigrapha v Biblii?
pseudepigrapha, v biblickej literatúre dielo ovplyvňujúce biblický štýl a zvyčajne falošne pripisujúce autorstvo nejakej biblickej postave. Pseudepigrapha nie sú zahrnuté v žiadnom kánone.
Aký je rozdiel medzi apokryfmi a pseudepigrafou?
Apokryfy ako také sú mimo hebrejskej Biblie kánon, ktorý sa nepovažuje za inšpirovaný Bohom, ale veriaci ho považujú za hodný štúdia. Pseudepigrapha sú falošné diela zdanlivo napísané biblickou postavou. Deuterokanonické diela sú tie, ktoré sú akceptované v jednom kánone, ale nie vo všetkých.
Čo znamená slovo pseudepigrapha v Biblii?
V biblických štúdiách sa pseudepigrapha vzťahuje na najmä na diela, ktoré majú byť napísané významnými autoritami v Starom a Novom zákone alebo osobami zapojenými do židovského alebo kresťanského náboženského štúdia alebo histórie… Príkladom textu, ktorý je apokryfný aj pseudopigrafický, sú Šalamúnove ódy.
